Poďme sa spoločne pozrieť na svetové náleziská zlata, aké sú priemerné náklady na ťažbu, ale aj na výskyt zlata v zemskej kôre. Bane s najväčším podielom zlata v hornine sú v Južnej Afrike, Rusku, Kanade, Guatemale a Argentíne.
Pre vašu predstavu v akých podmienkach sa ťaží zlato, uvádzam najhlbšiu zlatú baňu sveta, ktorá sa nachádza v Južnej Afrike. Je hlboká 3,9 km. Banské tunely sú dlhé 380 km, čo je o 50 km viac, ako je dĺžka newyorského metra. Ťažba zlata z náplavov riek, ako je to napr. v Ugande, Ghane, Rusku a Bolívii, ročne vypustí do vodného systému približne 12 ton ortuti, ktorá sa časom mení na najnebezpečnejšiu formu metylortuť. Skúste si predstaviť, aký to má vplyv na životné prostredie a jedy, ktoré sa nám vracajú v potravinovom reťazci, najmä v rybách.
Všetky náleziská zlata sú už dôkladne zmapované a či sa v budúcnosti spustí ich ťažba, závisí od dvoch faktorov a to od veľkosti náleziska a jeho výdatnosti. Priemerná výdatnosť dolov, beriem do úvahy všetky otvorené a produkujúce bane na svete, je 1,18 g / tona horniny. Budúce bane, ktoré sú stále len v štádiu projektu, majú výdatnosť v priemere 0,89 g / tona. To má pochopiteľne veľký vplyv na budúcu produkciu zlata. Pri súčasnej cene nie sú budúce projekty rentabilné.
Najväčšie svetové zásoby zlata sa nachádzajú v Južnej Afrike, Tanzánii, Kongu, Mali, Rusku, Ghane, Pobreží Slonoviny, Ekvádore, Kirgizsku a v Papua – Nová Quinea.
Počas existencie ľudstva bolo vyťažených cca 170 000 ton zlata a to polovica za uplynulých 50 rokov. Svetové zásoby zlata sa odhadujú na 84 000 ton. Zlato sa od svojho objavu a zistených mimoriadnych vlastnostiach používalo na výrobu šperkov už pred tisíckami rokov. Odvtedy na nám ľuďom leskne stále viac a použijem výrok P. L. Bernsteina, autora knihy The Power of Gold, kde napísal:
„Nikdy nebolo jasné či zlato vlastníme my alebo zlato vlastní nás“.
Zlato je symbolom bohatstva, moci, šťastia, ale zároveň aj chamtivosti a nemilosrdnosti.